Jdi na obsah Jdi na menu
 


9. ročník - časť 1

18. 4. 2007
  1. 1/ Od kedy do kedy trvala 1. svetová vojna?

     Od 28. júla 1914 do 11. novembra 1918.

    2/ Príčina 1. svetovej vojny medzi TROJSPOLKOM a DOHODOU?

     Išlo o nové rozdelenie sveta – kolónií, hraníc štátov a rozdelenia svetových trhov.

    3/ Prečo Rakúsko-Uhorsko malo záujem si podmaniť Srbsko?

    Rakúsko-Uhorsko sa neuspokojilo s anexiou Bosny a Hercegoviny. Chcelo oslabiť Srbsko a vytlačiť ruský vplyv z Balkánu.

    4/ Čo použilo Rakúsko-Uhorsko ako zámienku na vypovedanie vojny Srbsku a ako sa toto

      premenilo na svetovú vojnu?

     Zámienkou bol zinscenovaný atentát na budúceho následníka rakúsko-uhorského trónu 

     Františka Ferdinanda v Sarajeve (srbský študent Gavrilo Princip – leto 1914). Rakúsko- 

     uhorská vláda po tomto incidente predložila srbskej vláde tzv. ultimátum (nesplniteľné 

     požiadavky). Po vojenskom napadnutí Srbska Rakúsko-Uhorskou armádou prišlo Srbsku

     na pomoc Rusko, Rakúsko-Uhorsku zase prišlo na pomoc Nemecko a Rusom prišli na

     pomoc Francúzsko a Anglicko.

    5/ Prečo sa TROJSPOLOK premenoval na CENTRÁLNE MOCNOSTI?

     Pôvodný TROJSPOLOK tvorili: Nemecko, Rakúsko-Uhorsko, Taliansko. Od začiatku vojny

     sa namiesto TROJSPOLKU používa názov CENTRÁLNE MOCNOSTI a patrili k nim:

     Nemecko, Rakúsko-Uhorsko, Bulharsko a Turecko.

    6/ Ktoré štáty sa pridali k DOHODE?  

     Pôvodnú DOHODU tvorili: Veľká Británia, Francúzsko, Rusko. Za vojny sa k nim pridali

     Srbsko, Čierna Hora, Belgicko, Grécko, Taliansko, Rumunsko, Japonsko, USA a ďalšie.

    7/ Na ktorých frontoch boli najťažšie boje?

     Západný front: 1914 – pri rieke Marne,

     1916 – pri rieke Somme,

     pri meste Verdun.

     Východný front: 1915 – Karpaty. 

    8/ Ako ovplyvnili udalosti v Rusku priebeh 1. svetovej vojny? 

     V marci 1917 prinútili vodcovia demokratických strán ruského cára Mikuláša II. odstúpiť a

     vytvorili dočasnú vládu, ktorá mala Rusko pretvoriť na demokratickú republiku. Boľševikom 

     na čele s Leninom sa v novembri 1917 podarilo dobyť politickú moc. To bol koniec nielen

     krátkeho pokusu o demokraciu v Rusku, ale aj bojov na východnom fronte. Boľševické

     Rusko uzavrelo totiž s CENTRÁLNYMI MOCNOSŤAMI v marci 1918 v Brest-Litovsku

     separátny mier.

    9/ Aké boli príčiny vstupu USA do 1. svetovej vojny?

     Nemci roku 1915 potopili anglický parník LUSITANIU, na ktorom sa utopilo aj 100

     amerických cestujúcich. Roku 1916 americký prezident Thomas Woodrow Wilson vyzval

     Nemcov, aby skončili s vojnou, čo Nemci odmietli a dokonca začali neobmedzenú

     ponorkovú vojnu. A tak USA v roku 1917 vypovedalo vojnu Nemecku a Rakúsko-Uhorsku.

    10/ Kto to bol John Persching?

     Americký generál, veliteľ amerického expedičného zboru (1860 – 1948).

    11/ Obsah mierovej zmluvy z Parížskej konferencie s januára 1919?

     Určenie výšky odškodného /reparácie/, ktoré mali zaplatiť niekdajší útočníci za škody spôsobené

     vojnou. Mierové zmluvy zaväzovali porazených, aby uznali samostatnosť novovzniknutých

     štátov – Poľska, Česko-slovenska, Juhoslávie a nové hranice Rumunska, Rakúska a

     Maďarska. Porazené Turecko a Nemecko stratili kolónie a navyše Nemecko sa muselo

     vzdať Alsaska-Lotrinska, ktoré získalo roku 1870 v prusko-francúzkej vojne. Taktiež sa

      zmluvne museli zaručiť aj vzťahy medzi novými štátmi, ktoré vznikli v poslednej fáze

     vojny. 

    12/ Ktoré nové štáty vznikli na mape Európy po 1. svetovej vojne?

     Fínsko, Estónsko, Lotyšsko, Litva, Poľská republika, Maďarské kráľovstvo, Rakúska

     republika, Česko-slovenská republika a Juhoslávia.  

    13/ Aké postavenie mali mať menšiny v nových štátoch?

     Parížska mierová konferencia sa venovala aj problému menšín v nových štátoch. Vlády sa

     museli osobitnými zmluvami zaviazať, že príslušníci národnostných menšín budú mať

     v nových štátoch rovnomerné postavenie.

    14/ Ako sa Lenin dostal k moci?

     Po zvrhnutí cára prevzala politickú moc v Rusku dočasná vláda. Na ňu útočili politici,

     ktorých podporovala časť armádneho velenia a boľševici na čele s Leninom, ktorí chceli

     získať moc. Ruská vláda sa 7. novembra 1917 nedokázala ubrániť útoku boľševikov, ktorí

     sa uchopili moci na čele s Leninom. Lenin postupne zakázal činnosť ostatných politických 

     strán a následne nastolil diktatúru.

    15/ Ako a kedy sa dostal Mussolini k moci ako fašistický vodca Talianska?

     Začal zvolávať verejné zhromaždenia a sľuboval, že vyrieši všetky problémy ak získa

     parlamentnú moc. Mnohí jeho sľubom uverili. Zakrátko sa okolo zoskupili muži a mladíci,

     ktorí sa začali obliekať do čiernych uniforiem a dali si meno fašisti. V októbri 1922 naozaj

     taliansky kráľ poveril Mussoliniho, aby zostavil novú vládu. A to bol na niekoľko desaťročí

      koniec demokracie v Taliansku.

    16/ Ktoré krajiny sa stali obeťou talianskej agresie?

     1936 – Etiópia,

     1939 – Albánsko.

    17/ Ako a kedy sa Hitler dostal k moci?

     Adolf Hitler sa dostal k moci prostredníctvom svojej strany Národnosocialistickej nemeckej

     robotníckej strany počas svetovej hospodárskej krízy, keď ho zvolili za nemeckého

     kancelára v januári 1933. Postupoval ako Lenin v Rusku a Mussolini v Taliansku. Zakázal

     všetky politické strany, spolky, organizácie. Štátne orgány, školstvo, vedu, kultúru a súdy

     podriadil svojej strane. Odporcov programu zatvárali do väzení a koncentračných táborov.

    18/ Kedy a kto rozbil jadro atómu?

     1919 – bratia Curieovci.

    19/ Kedy a kto uskutočnil prvú riadenú reťazovú reakciu?

     1934 – taliansky fyzik Enrico Fermi.

    20/ Kedy začína éra plastov?

     V 30. rokoch (1934 – objavenie nylonu).

    21/ Kedy bol objavený inzulín?

     1921 – Frederik Banting, Charles Best.

    22/ Kedy vedci objavili deviatu planétu našej slnečnej sústavy Pluto?

     1930

    23/ Pred čím varoval nemecký fyzik a matematik Albert Einstein?

     Pred zneužitím atómovej energie na vojenské účely.

    24/ V ktorých rokoch sa začalo vo veľmociach prvé vysielanie rozhlasu, filmu, televízie?

     1920 – 1922 – v USA, v sovietskom Rusku, vo Veľkej Británii a vo Francúzku sa začalo

     prvé rozhlasové vysielanie.

     1922 – V Berlíne sa prvýkrát premieta krátky zvukový film.

     1926 – škótsky vedec John Baird predviedol prvý použiteľný systém televízneho prenosu.

    25/ Ako sa zmenila kultúra bývania a vzhľad miest v 20. rokoch 20. storočia?

     Začali sa stavať lacnejšie, tzv. „činžové“ byty, ktoré boli cenovo prístupné aj pre robotníkov

     a nižších úradníkov. Každý byt mal svoje hygienické zariadenie.

    26/ Čo priniesol zákon o osemhodinovom pracovnom čase?

     Ľudia získali viac voľného času a začali ho využívať na športovanie a zábavu.

    27/ Ako sa zmenilo spoločenské postavenie ženy?

     V niektorých krajinách získali ženy volebné právo.

    28/ Čo nové priniesla hudba, tanec, film, šport?

     Z USA prišla do Európy nová hudba. Pomalý Blues so skupinou Billie Holiday, neskôr

     rýchly džez spojený so speváčkou Ellou Fitzgeraldovou a trubkárom Louisom

     Armstrongom. Nové tance ako charleston a ľudia začali športovať.

    29/ Ako reagovali umelci na 1. svetovú vojnu a čo pokladali za základný princíp svojej

     tvorby?

     Umelci dávali najavo svoje opovrhnutie nad vojnou a súčasne hľadali nové cesty v umení,

     ktoré mali motivovať ľudskú spoločnosť k lepšiemu spôsobu života.

    a) dadaisti – za základný princíp tvorby považovali náhodu (Marcel Duchamp).

     b) surrealisti – sny (Max Ernst, Salvador Dalí).

     c) exprenoisti – pesimizmus (Edvard Munch, Vasilij Kandinskij).

     d) centrum moderného umenia v Rusku – ruská avantgarda – základným znakom sú snové

    predstavy a vízie (Marc Chagall).

       e) konštruktivizmus – odmietal závislosť umeleckého diela od videnej skutočnosti (Piet Moudrian).

     f) moderná architektúra – je charakteristická účelnosťou a širokým uplatnením (Le Corbusier).

    30/ Kedy, prečo uzavrelo Rusko a Nemecko zmluvu neútočenia na 10 rokov?

     23.8.1939 uzavreli zmluvu o neútočení s tajným dodatkom, že si rozdelia štáty, ktoré sa

     nachádzali medzi nimi.

    31/ Ktorý dátum sa pokladá za začatie 2. svetovej vojny?

     1. septembra 1939 napadli nemecké vojská Poľsko.

    32/ Prečo sa v Nemecku zriaďovali koncentračné tábory?

     Zriaďovali sa preto, aby tam mohli zavrieť Rómov, Židov, Komunistov a odporcov

     fašistického režimu.

    33/ Prečo sa nemeckej armáde podarilo do začiatku júla 1941 podarilo preniknúť na

     sovietske územie do hĺbky 600 km?

     a) Stalin sa opieral o zmluvu neútočenia na 10 rokov, ktorú uzavrel s Hitlerom v roku 1939.

     b) Ruská armáda bola slabo vyzbrojená a nevycvičená.

     c) Stalin vyvraždil svojich najlepších maršalov a generálov.

    34/ Kedy sa prvýkrát podarilo zastaviť postup nemeckej armády?

     Rusom sa podarilo prvýkrát odraziť nemecký útok až pri Moskve.

    35/ Prečo a kedy USA vstúpilo do 2. svetovej vojny?

     7. decembra 1941 zaútočilo Japonsko v Tichomorí na americkú základňu Pearl Harbor.

     USA následne vstúpilo do vojny.

    36/ V ktorom roku nastal zásadný obrat v 2. svetovej vojne?

     V januári 1943 v bitke pri Stalingrade. Tam sa Červenej armáde podarilo obkľúčiť 300 000

     Nemeckých vojakov, ktorí po 2 mesiacoch boja kapitulovali.

    37/ Vymenuj vodcov jednotlivých veľmocí 2. svetovej vojny.

     USA – Roosevelt, Veľká Británia – Churchill, Rusko – Stalin, Nemecko – Hitler.

    38/ Prečo sa bitka pri Stalingrade nazýva aj „Verdun“ 2. svetovej vojny?

     Pretože pri Stalingrade uskutočnili podobne ťažké boje ako v 1. svetovej vojne pri meste

     Verdun. 

    39/ Od kedy do kedy trvala 2. svetová vojna?

     1.9.1939 – 2.9.1945

    40/ Kedy sa končí 2. svetová vojna v Európe a vo svete?

     V Európe 8. mája 1945, vo svete 2. septembra 1945.

    41/ Aký význam malo otvorenie druhého frontu v Normandii roku 1944?

     Nemci museli presunúť značnú časť svojich vojsk z východu na západ a toto malo vplyv na

     rýchlejšie ukončenie 2. svetovej vojny.

    42/ Prečo USA použilo proti Japoncom atómovú bombu? Chceli ňou zastrašiť len

     Japonsko?

     Chceli sa pomstiť Japoncom za Pearl Harbor a chceli zastrašiť celý svet. 6.8.1945 – Hirošima a

     9.8.1945– Nagasaki.

    43/ Na akých cieľoch sa dohodli zástupcovia Veľkej trojky na Postupimskej konferencii?

     Nemecko bolo rozdelené na štyri okupačné zóny – sovietsku, americkú, britskú a

     francúzsku. Toto rozdelenie platilo dovtedy, kým Nemecko neodškodnilo poškodené štáty.

    44/ V čom spočívali príčiny nezhôd medzi bývalými spojencami proti hitlerovskej koalície

     ZSSR, USA a Veľkou Britániou?

     Lebo ZSSR chceli, aby sa v krajinách, ktoré oslobodili zaviedlo socialistické zriadenie,

     čomu chcelo USA, Veľká Británia a Francúzsko zabrániť.

    45/ Čo bolo zámerom Marshallovho plánu v rámci UNRRA?

     Američania prostredníctvom Marshallovho plánu v rámci spoločnosti UNRRA sľubovali

     krajinám, ktoré boli zničené vojnou, že im zadarmo hospodársky pomôžu ak si zachovajú

     kapitalistické zriadenie.

    46/ Vysvetli pojem „železná opona“.

     Sú to satelity okolo ZSSR, je to akoby myslená čiara, ktorá oddeľuje východ od západu.

    47/ Vysvetli pojem „studená vojna“.

     Je to vojna bez zbraní medzi východom a západom, medzi ZSSR a USA a ich spojencami,

     v ktorej sa vzájomne zastrašovali, kto má lepšie zbrane a vojsko, kto zabezpečil lepšiu

     životnú úroveň svojmu ľudu, nevymieňali si medzi sebou super vedecko – technické

     poznatky.

    48/ Kedy a ktoré nové spojenectvá vznikli po 2. svetovej vojne?

     OSN – 24. októbra 1945 začína svoju činnosť Organizácia Spojených národov so stálym

      sídlom v New Yorku.

     NATO – 1949 vznikol Severoatlantický pakt (NATO). Bolo to politické spojenectvo

     západoeurópskych štátov a USA. Vytvorilo si vlastnú vojenskú organizáciu.

     SRN – Spolková republika Nemecko vznikla máji 1949. Vydala sa na cestu

     parlamentarizmu.

     NDR – Nemecká demokratická republika vznikla v októbri 1949 a stala sa súčasťou

     sovietskeho bloku.

     EHS – Európske hospodárske spoločenstvo založili v roku 1957 Francúzsko, Taliansko,

     SRN a štáty Beneluxu (Belgicko, Holandsko, Luxembursko).

    49/ Kedy a ktoré nové spojenectvá vznikli medzi socialistickými krajinami po 2. svetovej

     vojne?

     1947 – vzniklo Informbyro (informačné byro komunistických a robotníckych strán),

     ktorého bolo úlohou koordinovať činnosť sovietskych krajín.

     1949 – RVHP (Rada vzájomnej hospodárskej pomoci).

     1955 – vznikla politická a vojenská organizácia Varšavská zmluva.  

    50/ Kedy a ktoré kolónie sa oslobodili spod kolonionalizmu po 2. svetovej vojne?

     1947 – India, 1971 – Bangladéš, 1960 – „rok Afriky“ – 17 afrických štátov získalo

     nezávislosť, ďalšie štáty: Severná a Južná Kórea, Kambodža, Laos a Vietnam.

    51/ Ako sa prejavovala studená vojna v praktickom živote ľudí na Západe i na Východe?

     Štáty na oboch stranách železnej opony sa jeden druhého obávali a podozrievali.

    52/ Zmenilo sa niečo po Stalinovej smrti?

     Po Stalinovej smrti (1953) sa dostal k moci Nikita Sergejevič Chruščov, čo spôsobilo iba

     zmiernenie teroru.

    53/ Prečo v jednotlivých satelitných štátoch dochádzalo k výbuchom nepokojnosti?

     Keď sa zmiernil teror, začala sa prejavovať nespokojnosť so zlou hospodárskou situáciou a

     neslobodou.

    54/ Ktoré boli najvýznamnejšie prejavy odporu proti diktatúre vo východoeurópskych

     krajinách?

     1953 – východný Berlín (NDR).

     1956 – Poznaň (Poľsko) a Budapešť (Maďarsko).

     1968 – Pražská jar (Československo).

     1980 – Gdansk (Poľsko).

    55/ Ktoré boli hlavné myšlienky Helsinskej konferencie?

     Helsinská konferencia (1973 – 1975) – predstavitelia 35 štátov podpísali záverečný akt,

     ktorý sa skladal z 3 častí:

    · odvrátenie hrozby konfliktu medzi Východom a Západom,

    · posilnenie technicko-ekonomickej spolupráce,

    · rešpektovanie „slobody myslenia, slobody a vyznania“.

    56/ Čo bolo cieľom „glasnosti“ a „perestrojky“?

     Pod heslom „glasnosti“ (informovanosti) a „perestrojky“ (prestavby) sa Michail Gorbačov

     pokúsil o mnohé hospodárske reformy.

    57/ Vymenuj významné udalosti kozmického veku.

     1957 – ZSSR vypustil prvú umelú družicu Zeme Sputnik 1. O mesiac neskôr Sputnik 2

     s pokusným psom Lajkou.

     1961 – obletel Zem v sovietskej kozmickej lodi prvý človek Jurij Gagarin.

     1962 – obletel Zem Američan John Glenn.

     1965 – prvá žena Valentína Terešková.

     1969 – pristátie dvoch Američanov – Edwina Aldrina a Neila Armstronga na Mesiaci.

     1975 – prvý sovietsko-americký kozmický let Sojuz-Apollo.

    58/ Kedy a kto vyrobil prvý elektronický počítač?

     1946 – volal sa ENIAC a vyrobila ho firma IBM.

    59/ Čo nazývame vedecko-technickou revolúciou?

     Nastala v polovici 20. storočia a nazývame ňou vedecký a technický pokrok (automatizácia

     výroby, využívanie výpočtovej techniky, dopravné prostriedky).

    60/ Ktoré umenia vznikli po 2. svetovej vojne a čo vyjadrovali?

     Abstrakcionizmus – obrazy neznázorňovali nič konkrétne (Jackson Pollock).

     Pop-art – (populárny) obrazy znázorňovali konkrétne veci (Andy Warhol).

     Neorealizmus – taliansky film, ktorý čerpal námety z vojny, ale aj zo života obyčajných

     ľudí (Federico Felini).

     Populárna hudba – skupina Beatles (60. roky).

    II. polrok

    61/ S akými pocitmi prijal slovenský ľud vypuknutie 1. svetovej vojny a ako sa 

     prejavovali sympatie voči slovanskému Rusku počas vojny?

     Slováci prijali správu o vypuknutí vojny s veľkou a odporom. Rukovali bez nadšenia a

     sympatie slovanskej verejnosti boli skôr na strane nepriateľov – slovanského Ruska a

     Srbska.

    62/ Prečo sa slovenskí politici rozhodli pre politickú pasivitu?

     Pretože si uvedomovali, že ak by Nemecko a Rakúsko-Uhorsko vojnu prehrali, Slováci by

     mali nádej získať národné práva a oslobodiť sa spod národného útlaku. 

    63/ Aké politické plány vznikali v tom čase?

     Vznikli plány na vymanenie sa Slovenska z Uhorska a jeho pričlenenie k Rusku, niektorí

     Slováci uvažovali o možnosti vytvoriť spoločný poľsko-česko-slovenský štát,

     najvýhodnejšie sa však ukazovalo spojenie českých krajín a Slovenska do jedného štátu.

    64/ Aký bol program Slovákov a Čechov v zahraničí?

     Slováci a Česi v zahraničí žiadali to, čo národy doma vo vojnovom terore nemohli žiadať –

     právo na samourčenie.

    65/ Kedy, kde a prečo vznikla Československá národná rada v zahraničí?

     V roku 1916 v Paríži – založili ju T. G. Masaryk (jej predseda), M. R. Štefánik (jej

     podpredseda) a Edvard Beneš (jej tajomník). Chcela získať pomoc od DOHODOVÝCH

     mocností (vlád Francúzska, Anglicka, Ruska), že ak zvíťazia nad CENTRÁLNYMI

     MOCNOSŤAMI – teda porazia aj Rakúsko-Uhorsko, aby im dovolili odtrhnúť sa z

     Rakúsko-Uhorska a vytvoriť si vlastný štát Česko-Slovensko na základe samourčovacieho

     práva.

    66/ Ako sa volali organizácie zahraničných Slovákov a Čechov v USA?

     Slovenská liga (1907) a České národné združenie (1915).

    67/ Aké dohody podpísali Česi a Slováci v USA?

     V roku 1915 Clevelandská dohoda a v roku 1918 Pittsburská dohoda. Obe obsahovali

     program o zriadení spoločného štátu Slovákov a Čechov s úplnou autonómiou Slovenska,

     vlastným snemom a slovenskou štátnou správou.

    68/ Vymenuj jednotlivé významné udalosti v živote Milana Rastislava Štefánika.

     1880 – narodil sa v Košariskách.

     1898 – študuje v Prahe astronómiu.

     1904 – pracuje v Paríži v známom observatóriu Meudon.

     1914 – narukoval do francúzskej armády. Ako letec sa zúčastnil na bojoch na západnom a

     srbskom fronte.

     1916 – s T. G. Masarykom a Edvardom Benešom zakladá v Paríži Československú národnú

     radu, v ktorej zastáva post podpredsedu. Bol hlavným iniciátorom česko-

     -slovenských légií.

     1918 – stal sa generálom francúzskej armády a v novovzniknutej Česko-slovenskej

     Republike sa stal ministrom vojny v česko-slovenskej vláde.

     4.5.1919 – zahynul pri havárii lietadla.

    69/ Kde pôsobila Slovenská národná strana a kto boli jej členmi?

     Pôsobila v Turčianskom Sv. Martine. Na jej čele stál Matúš Dula a jej členmi boli aj Vavro

     Šrobár a Andrej Hlinka.

    70/ Aké rozhodnutie prijali slovenskí politici na tajnej porade 24. mája 1918 v

     Turčianskom Sv. Martine?

     Rozhodli sa rozísť s Uhorskom a vytvoriť spoločný štát s Čechmi. 12. septembra tohto roku

     slovenskí politici rozhodli o vytvorení Slovenskej národnej rady. Jej úlohou bolo

     reprezentovať všetky politické smery a verejne deklarovať rozhodnutie o vytvorení

     spoločného štátu Slovákov Čechov.

    71/ Kedy vznikla Česko-slovenská republika?

     28. októbra 1918 vyhlásil národný výbor v Prahe samostatnú Česko-slovenskú republiku.

    72/ Aké vyhlásenia sa prijali 30. októbra 1918 na verejnom zhromaždení v Turčianskom

     Sv. Martine?

     Verejne sa ustanovila Slovenská národná rada a prijala sa Martinská deklarácia. V nej sa

     Slováci prihlásili k spoločnému štátu s Čechmi.

    73/ Kto bol prvým prezidentom, ministrom zahraničných vecí ČSR a predsedom česko-

     -slovenskej vlády?

     Prvým prezidentom ČSR bol T. G. Masaryk, ministrom zahraničných vecí Edvard Beneš a

     Predsedom česko-slovenskej vlády bol K. Kramář.

    74/ Aké bolo územné členenie ČSR v roku 1922?

     Slovensko sa delilo na župy (Bratislavskú, Nitriansku, Považskú, Podtatranskú,

     Podhradskú a Košickú) a celkovo sa ČSR delilo na Čechy, Moravu a Sliezsko, Slovensko a

      Podkarpatskú Rus.

    75/ Ktorý minister mal plnú moc pre správu Slovenska v prvej česko-slovenskej vláde?

     Martin Mičura.

    76/ Kedy bola prijatá Ústava ČSR?

     Vo februári 1920.

    77/ Kedy a prečo vznikla Malá dohoda?

     Roku 1921 ČSR, Juhoslávia a Rumunsko vytvorili tzv. Malú dohodu, aby sa mohli chrániť

     pred Maďarmi.

    78/ Kedy a prečo sa hlavným mestom Slovenska stala Bratislava a nie Turčiansky Sv.

     Martin?

     V roku 1919 pretože bola najväčším a najpočetnejším (80 000 obyv.) mestom Slovenska.

     Bola spojená železnicou s rôznymi európskymi metropolami, mala vlastné letisko a Dunaj

     ju spájal s časťou južnej Európy.

    79/ Aké dôležité politické úrady a kultúrne ustanovizne vznikli po roku 1918 v Bratislave?

     Stala sa sídlom najvyššieho štátneho orgánu na Slovensku – Ministerstva s plnou mocou pre

     správu Slovenska a od roku 1928 bola sídlom Krajinského úradu. Mali tu sídla banky,

     hospodárske inštitúcie, sekretariáty politických strán, redakcie slovenských novín,

     vydavateľstvá, centrály spolkov a umeleckých združení, slovenská univerzita, Slovenské

     národné divadlo, Zemedelské a Slovenské múzeum. 17 európskych i mimoeurópskych

     štátov tu malo svoje diplomatické zastúpenie. Stala sa nielen administratívnym, ale aj

     skutočným národnopolitickým centrom Slovenska.

    80/ Kto bol prvým županom Bratislavy po vzniku ČSR?

     Samuel Zoch.


© Mgr. Miroslav Kováč: http://www.zssarle.edu.sk/

ďalšie otázky pokračujú v téme 9.ročník časť 2.